Kým ukazujeme našim chlapcom lepšiu cestu, vychovávame ich, tak s nimi rastie aj naša skúsenosť. Nanešťastie, počet pouličných detí v meste Kisumu taktiež stúpa.
Až donedávna sme pre činnosť Rehabilitačného centra sv. Filipa Neriho (SPNR) využívali prenajatý dom. Po zvážení, diskusiách a prehodnotení možností sme sa rozhodli presťahovať do vlastných priestorov. Našli sme pekný dom v blízkosti Viktóriinho jazera, neďaleko nášho bývalého sídla.
Avšak tento dom bol dlho nevyužívaný. Potrebovali sme ho náležite zrenovovať a prispôsobiť našim potrebám a miestnym legislatívnym štandardom pre detské centrum. Museli sme znovu zaviesť elektrinu a vodu, spevniť konštrukciu, položiť novú dlažbu v niekoľkých miestnostiach, zariadiť kuchyňu, postaviť vonkajšie suché WC a futbalové ihrisko. Taktiež sme museli prispôsobiť ubytovacie priestory, spoločenskú miestnosť s jedálňou a vnútornú kúpeľňu.
Za to všetko vám patrí srdečné 'pán Boh zaplať!' Hlavným sponzorom bola však ako vždy Vysoká škola zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety, ktorá výrazne finančne prispela k nákupu nehnuteľnosti. Na všetky ostatné uvedené výdavky sme sa spoliehali na dobrú vôľu ľudí. S radosťou oznamujeme úspešné zakončenie tohto projektu!.
Staráme sa o najchudobnejších, najzraniteľnejších jednotlivcov roztrúsených po uliciach mesta Kisumu. Tými sú spravidla maloletí chlapci závislí na lacných drogách, opustení svojimi rodinami, ponechaní napospas osudu, na milosť náhodného okoloidúceho. Pouliční chlapci sa zriedka stretnú s empatiou. Život s nimi zaobchádza kruto. My im však ponúkame druhú šancu. Ak preukážu dobrú vôľu a spoluprácu, robíme všetko preto, aby sme im pomohli uniknúť z blúdneho kruhu drogovej závislosti, ukázali im správnu cestu a pomohli im k samostatnosti. Táto cesta je plná prekážok a výziev takmer na každom kroku.
Pri čítaní nasledujúcich odsekov môžete nahliadnuť do procesu, ktorým sa ich systematicky usilujeme vyviesť ich z drogovej závislosti, reintegrovať ich späť do ich komunít a pomôcť im rásť a kvitnúť v živote.
Našim cieľom je komplexná transformácia. Krok za krokom - od prvého zaklopania na našu bránu, cez proces rehabilitácie až po úspešné opätovné začlenenie vzdelávacieho systému a komunity.
Od začiatku našej aktivity v Kisumu, teda od roku 2016 sme doteraz pracovali s takmer 200 deťmi. Z nich sa nám podarilo úspešne reintegrovať 29 detí do ich pôvodných komunít. S našou pomocou 32 detí úspešne ukončilo základné vzdelanie.
Počet detí v SPNR sa neustále mení. V súčasnosti poskytujeme prístrešie 14 chlapcom, dvaja sú na základnej škole, štyria na strednej. Osem chlapcov je čerstvo prijatých a sú v prvých fázach rehabilitácie. O prebehu celého rehabilitačného procesu v SPNR sa dozviete nižšie na tejto stránke.
Keďže v Keni nie je školská dochádzka ani náhodou zadarmo, je výsadou sa na nej zúčastňovať. Mnoho detí sa k nej ani nikdy nedostane. Celkovo z našich zdrojov hradíme vzdelávanie približne 42 detí. 24 chlapcov navštevuje stredné školy.
Podľa údajov poskytnutých keňskou vládou sa v roku 2018 odhadoval počet pouličných detí na 300 000 vo veku od 4 rokov do dospelosti. Presnosť tohto čísla je však spochybniteľná, nakoľko o týchto deťoch zväčša nie sú žiadne byrokratické záznamy. Väčšina týchto detí prežíva zo dňa na deň a notoricky zneužíva lacné inhalačné drogy, ako napr. letecké palivo a lepidlo na topánky, ako aj rastlinné drogy ako khat a marihuana. Dlhodobé účinky sú fatálne. Po rokoch zneužívania inhalačných látok už dieťa nie je schopné učiť sa novým zručnostiam ani prijímať zložité informácie. V dôsledku rôznych chorôb, podvýživy, násilia alebo problémov súvisiacich s drogami dĺžka života týchto úbožiatok zriedka prekročí 25 rokov. Pouličné deti sú vylúčené z akejkoľvek sociálnej interakcie s ostatným obyvateľstvom, a to buď ich ignorovaním alebo fyzickým zastrašovaním. Takéto žalostné pomery vytvárajú blúdny kruh drog, lúpeží a násilia, ktorý im takmer úplne znemožňuje uniknúť z tejto biedy. Tieto deti sú zvyčajne vystavené rôznym formám zneužívania od raného detstva, preto sú ich povahové črty a správanie zásadne narušené.
Poskytujeme deťom z ulice bezpečný a láskyplný domov, kde sa snažíme žiť ako rodina. Zaisťujeme im všetky základné potreby, akými sú strava, bývanie, odev, lieky a voľnočasové aktivity. Naši kvalifikovaní sociálni pracovníci zabezpečujú vyhľadávanie nových prípadov, následne sú pri prvom kontakte a vstupných rozhovoroch s nováčikmi, poskytujú deťom priebežné poradenstvo v rodnom jazyku konkrétneho chlapca. Vďaka nim vieme zabezpečiť efektívny rehabilitačný proces.
Našou každodennou realitou sú nespočetné množstvá detí v núdzi na uliciach mesta. Stretávame ich neustále, od najmladších po mladých dospelých. Mnohé z nich sú v dôsledku zneužívania inhalačných drog nezvratne poškodené, či už psychicky alebo fyzicky. Tých, ktorí majú nádej na záchranu a nový život, dokážeme rozpoznať prostredníctvom neformálnych, no cielených rozhovorov. Ich potenciál dokážeme zhodnotiť na základe komunikácie, požiadaviek a spôsobu, akým samých seba vnímajú. Naši sociálni pracovníci vykonávajú terénnu prácu v centre mesta, kde nadväzujú kontakt a pozorujú nových príchodzích na mestských uliciach. Ak objavia dieťa s nádejou a vôľou po záchrane, privedú ho do SPNR.
Naše centrum a jeho poloha sú dobre známe v komunite pouličných detí. Ak príde akékoľvek dieťa samo priamo ku našej bráne, nemôžeme ho odmietnuť a začneme ho prvý krát spoznávať až na našom dvore.
V prvých okamihoch po príchode do SPNR započne naša sociálna pracovníčka/pracovník s novicom neformálny rozhovor v materskej (kmeňovej) reči daného chlapca . Slúži to jednak na vytvorenie dôvery a vybudovanie vzťahu s dieťaťom, druhak na získanie podkladov pre personalizáciu ďalšieho postupu. Chlapci prichádzajúci z ulice bývajú kvôli ujmám na tele aj duši nedôverčiví a opatrní. Preto sa musí rozhovor viesť opatrne, s veľkou trpezlivosťou, porozumením a obozretnosťou.
Počas prvých dní strávených v našom centre naši sociálni pracovníci budujú s novým dieťaťom dôverný vzťah. Prostredníctvom osobného dialógu sa snažíme nájsť cestu k srdcu dieťaťa. Po nadviazaní kontaktu je dôležité pozorne sledovať osobnosť chlapca, vnímať jeho neverbálne prejavy a aktívne počúvať.
Akonáhle spozorujeme u chlapca vedomé a úprimné želanie zmeniť svoj životný smer, môžeme pristúpiť k oficiálnemu prijatiu. Sociálny pracovník, ktorý ovláda chlapcovu materinskú reč, s ním vykoná štandardizovaný rozhovor o jeho situácii na ulici, jej príčinách, vzťahu s rodinou a jej problémoch, ako aj o skúsenostiach s užívaním návykových látok.
Prijatie dieťaťa je ukončené zápisom jeho príbehu (a našich postrehov) do oficiálneho prijímacieho listu. Kópia tohto listu sa neskôr doručí zástupcom štátnej polície a Úradu pre práva detí príslušného okresu (County Children's Office). Poverený zamestnanec SPNR do dokumentu taktiež uvedie svoje interpretácie/pozorovania a mená rodičov dieťaťa alebo iných žijúcich príbuzných. Tento dokument sa neskôr doplní o informácie z návštev v domácom prostredí, o hľadaní vhodného náhradného rodiča, o pokroku dieťaťa v správaní, štúdiu a celkovom fyzickom a mentálnom stave.
V prípade prerušenia rehabilitácie (z rôznych dôvodov), sa prípad pozastaví a o tejto skutočnosti sa informujú príslušné orgány. Ak sa nám podarí dieťa opäť zapojiť do rehabilitácie, celý proces je možné za súhlasu úradov opätovne otvoriť.
Cieľom rehabilitácie je zbaviť dieťa návykov z ulice, ktoré mu pomáhali prežiť do momentu, kedy k nám prišlo. Tieto návyky sú však pre bežný život v spoločnosti neprijateľné.
Pre úspech našej práce je absolvovanie všetkých fáz procesu v SPNR kľúčové. Rehabilitačná časť programu je však najzložitejšia a najrizikovejšia, a to pre dieťa aj pre náš tím. Dôvodom je, že bývalý pouličný chlapec sa musí odučiť zlozvyky, ktoré si priniesol z ulice, prijať a pochopiť novú realitu a šance, ktoré mu ponúka. Je to náročná cesta plná výziev, no veríme, že s láskou, trpezlivosťou a podporou môžeme pomôcť tomuto dieťaťu nájsť nový smer vo svojom živote.
Chlapci, ktorí strávili veľa času na ulici, bývajú dosť nepredvídateľní. Počas prvých pár mesiacov je potrebné dôsledne sledovať ich správanie v individuálnych aj skupinových aktivitách. Naši starší chlapci nám tiež pomáhajú overovať, ako sa noví zverenci správajú mimo nášho dohľadu.
Úroveň základných zručností novo prijatých detí zisťujeme počas nášho ranného doučovania. Začíname pracovným listom zodpovedajúcim veku dieťaťa a pokračujeme neinvazívnymi hravými cvičeniami. Prácu s učebnicami a cvičebnými zošitmi kombinujeme s interaktívnymi aplikáciami na tabletoch. Zameriavame sa najmä na základy angličtiny, swahilčiny, matematiky a geografie.
Počas našich mesačných mítingov si našimi zamestnancami porovnávame dojmy a pozorovania, porovnávame ich s tým, čo sme zistili pri prvom kontakte a vstupnom rozhovore. Tak potom prispôsobujeme a individualizujeme náš prístup ku prevýchove.
Chlapci, s ktorými pracujeme, sú zvyknutí žiť v nepriateľskom prostredí, pod neustálym stresom a bojovať o prežitie. Jedným zo základných pilierov reedukácie je budovanie dôvery vo svet a ľudí, čo je nevyhnutnou súčasťou života v každej spoločnosti.
Naša práca si vyžaduje takmer nekonečnú zásobu trpezlivosti a láskavosti. Je dôležité chápať príčiny delikventného správania detí, ale zároveň mu musíme v čo najväčšej miere predchádzať, pretože ovplyvňuje všetkých obyvateľov centra. Zamestnanci sú preto povinní dbať nielen na materiálne vybavenie centra, ale aj na ochranu majetku ostatných detí. V opačnom prípade môže dôjsť k vážnemu konfliktu medzi nováčikom a iným dieťaťom. Takéto konflikty môžu mať vážne následky a v rôznych smeroch znemožniť ďalšie zotrvanie dieťaťa, ktoré podľahlo pokušeniu.
Hodnoty sú na začiatku pre chlapcov neznámym pojmom, ktorého význam musia objaviť. Mnohé prípady, s ktorými sa stretávame, pochádzajú z nepredstaviteľne náročného a krutého prostredia. Ani pouličný život neprispieva k rozvoju morálky. V našom programe sa ich teda snažíme budovať od základov.
Deťom sa preto snažíme denne ísť príkladom, aby mali možnosť odpozorovať a naučiť sa miernemu, láskavému správaniu v bežných životných situáciách. Ak medzi chlapcami dôjde k situácii, kedy jeden niečo získa vďaka dobroprajnosti či ochote druhého, oceníme to, vyzdvihneme a spoločne sa o tom porozprávame. Ak sú niektoré deti bezohľadné, podvádzajú alebo inak ubližujú svojim spolubývajúcim, namiesto fyzického alebo iného trestu s nimi o situácii diskutujeme a snažíme sa z nej vyvodiť ponaučenie.
Snažíme sa v deťoch vypestovať lásku k blížnemu, odpustenie vinníkom a zakoreniť zlaté pravidlo: "Nerob druhým, čo nechceš, aby oni robili tebe."
Človek, bytosť spoločenská, je závislý na vzťahoch. Od tých základných v rámci rodiny až po schopnosť komplexne koexistovať v spoločnosti. Stabilné vzťahy sú kľúčové pre formovanie veľkej časti našej osobnosti. Vďaka nim rozvíjame dôveru, sebavedomie, úprimnosť a ďalšie dôležité vlastnosti. Hoci to pre mnohých znie ako samozrejmosť, ich vybudovanie bez dobrých skúseností so svetom ľudí je náročné. Neustále odtláčanie, bitky a klamstvá od raného detstva zanechávajú hlboké, celoživotné zranenia, ktoré sa nevyhnutne prejavia v budúcom spoločenskom i súkromnom fungovaní. Liečiť takéto jazvy si samozrejme vyžaduje veľa trpezlivosti, pochopenia, prítomnosť pozitívnych vzorov a aj novonadobudnuté skúsenosti s tou svetlejšou stránkou života.
Život v komunite prirodzene rozvíja a formuje osobnosť jednotlivca. V SPNR sa zameriavame na vytváranie takých podmienok a situácií, ktoré si vyžadujú komunikáciu, disciplínu, zdieľanie, alebo spoluprácu v kolektívnom duchu. Spoločné plánovanie denných domácich prác, od ktorých náväzne závisia naše voľnočasové aktivity, zaisťuje dochvíľnosť, disciplínu a zodpovednosť voči kolektívu.
Náš voľný čas je tiež navrhnutý tak, aby chlapci pochopili význam spolupatričnosti. Na našich výletoch rozdeľujeme tie najpotrebnejšie veci (voda, jedlo, spacáky atp.) do rôznych batohov, aby chlapci pocítili význam čiastkového prispievania k spoločnému blahu, kde je každá rola rovnako dôležitá pre dosiahnutie spoločného úspechu. Význam športu a iných kolektívnych hier je zrejmý, tímový duch sa tam koncentruje a využíva naplno.
Samozrejme, program nie je jediným faktorom rozvíjajúcim chápanie zmyslu vzťahov. Keďže nemôžeme nahradiť dieru, ktorú v detskom srdci zanechali biologickí rodičia, veríme, že láskavosť, dôslednosť, vytrvalosť a najmä srdečná starostlivosť môžu dieťaťa presvedčiť o existencii a význame dobra. Veríme, že im to v budúcnosti pomôže v kľúčových momentoch.
Precízny prístup k pracovným povinnostiam aj k súkromným záležitostiam je ďalším zásadným faktorom určujúcim naše miesto v kolektíve. Hoci ide o zásadnú vec, ktorá formuje našu mentalitu a zároveň je ňou ovplyvňovaná, skladá sa z nespočetného množstva detailov. Tie spočívajú v jednotlivých momentoch, v malých každodenných rozhodnutiach. Každým z nich zanechávame odtlačok na našej osobnosti. Naša povaha sa teda vyvíja na základe príčin a následkov, z ktorých sa dá poučiť. Tak dokážeme reštrukturalizovať svoj prístup k životu a vedomím budovaním každodennej rutiny ho krok za krokom zmeniť. Týmto spôsobom reformujeme aj svoju reputáciu, následne i sebaúctu a sebavedomie.
V SPNR sa zameriavame na dôsledné plnenie každodenných povinností - v škole, pri domácich prácach a samozrejme pri dodržiavaní dohôd a sľubov. Chlapec, ktorý zažíva pozitívnu spätnú väzbu na svoju dôslednú činnosť, má tendenciu takéto správanie opakovať aj v budúcnosti. Čím rozsiahlejšia je táto skúsenosť, tým pevnejší je základ pre sebadisciplínu.
Naša chuť do života do značnej miery závisí od toho, ako vnímame efektivitu našich úsilí a hodnotenia, ktoré dostávame od svojho okolia. Pozitívna reakcia nášho blízkeho prostredia je preto najsilnejšou motiváciou, dôvodom a cieľom nášho osobnostného rozvoja počas celého života. Smerovanie tohto rozvoja závisí najmä od vonkajších impulzov.
Veríme, že nenásilné vštepovanie zmyslu pre disciplínu v rámci nášho SPNR centra dokáže obrodiť osobné priority našich žiakov.
Dopracovať sa k vyrovnanej osobnosti nespočíva iba v sebapoznaní. Popri vlastnej snahe a aktivitách musíme akceptovať aj jedinečnosť ostatných ľudí. Začína to skúmaním vlastných základov. Spoznanie vlastnej podstaty nás privedie k tolerancii iritujúcich stránok našich druhov. Nie je predsa precitlivelosť na otravné vlastnosti iných iba jednoduchým zrkadlením našich vlastných tieňov?
Opustené deti postrádajú všetko to, čo je nevyhnutne potrebné pre zdravý psychický vývoj. Láska, bezpečie, podpora a pochopenie sú na prvom mieste. Ako už bolo spomenuté, úcta k druhým pramení zo sebaúcty. Sebaúcta sa formuje najmä z reakcií okolia na nás samých. Tie deti, ktoré zažívajú len pohŕdanie, si nevyhnutne vyvinú hlbokú nenávisť k sebe samým. Automatická obranná reakcia vyvoláva vynútené povyšovanie sa nad všetko, čo sa líši od vlastných vzorcov správania. Jemná, ale systematická intervencia v správnom čase však môže zvrátiť tento zhubný proces.
V SPNR živíme kolegiálnu a ohľaduplnú atmosféru a správanie na všetkých úrovniach. Bežný život v komunite neustále prináša množstvo príležitostí, ktoré využívame na formovanie detí. Naši zverenci si prirodzene osvojujú požadované sociálne návyky, keďže sami cítia pozitívne dôsledky podobného správania ostatných na sebe samom. Ak je tomuto procesu mladík vystavený dostatočne dlho, korene jeho novej morálky by mali byť dostatočne silné, aby sa samostatne a zotrvačne rozvíjal správnym smerom.
Aby sme chlapcov zaradili do ich veku a schopnostiam primeranej triedy na základnej škole, je potrebné identifikovať a vyplniť medzery v ich základných vedomostiach. Niektorí naši chlapci až do trinástich rokov nenavštevovali žiadne školské zariadenie. Iní zasa naopak majú za sebou už niekoľko ročníkov. Náš prístup k výučbe preto musí byť vysoko individuálny, keďže každý žiak má rozdielne nedostatky zručností, ktoré mu musíme pomôcť zdokonaliť.
Ako už bolo spomenuté, SPNR je len dočasným riešením, naším cieľom je navrátiť dieťa späť do komunity, aby sa mohlo pripraviť na samostatný život. Preto by dlhodobý pobyt v našom centre až do ukončenia základnej školy mal byť len krajným riešením.
Každá ľudská bytosť sa potrebuje zmieriť so svojou minulosťou a pôvodom. Chlapci v SPNR pochádzajú z nepriaznivého prostredia, často sa narodili do nešťastných rodinných pomerov. Pre takého jednotlivca je celoživotné poslanie spracovať okolnosti, za ktorých prišiel na tento svet.
Veríme, že veľká časť osobnosti dieťaťa sa formuje v ranom detstve vnímaním mužského a ženského vzoru, ktoré zvyčajne predstavujú rodičia alebo iné blízke osoby. Prostredie prvých krokov, prvých stretnutí s rovesníkmi a s komunitou tiež ovplyvňuje budúce sebavedomie a prijímanie samého seba. Ak tieto základy nie sú pevné a chýbajú nasledovaniahodné vzory, celková vnútorná rovnováha je veľmi krehká. Cieľom nášho prijímacieho procesu je pochopiť chlapcovu sociálnu, rodinnú i duševnú situáciu a zmapovať jazvy na jeho duši. Snažíme sa získať informácie, ktoré nám pomôžu skompletizovať obraz celého osobného príbehu a jeho hlavných postáv. Po ukončení počiatočných fáz rehabilitácie začneme návštevy u potenciálnych opatrovníkov, rodiny v ich domácom prostredí. Vypočutie si príbehu z druhej strany nám pomôže zistiť, či sú zodpovední za chlapcov nešťastný osud a či sú schopný sa ujať jeho výchovy.
Ak sa staronoví opatrovníci zdajú byť sľubnou zárukou pokračujúceho zdravého rozvoja , navštevujeme ich pravidelne spoločne aj s chlapcom. Ak usúdime, že ich vzájomná interakcia je pozitívna, umiestnime chlapca do tejto rodiny a zapíšeme ho do miestnej školy. Následne pravidelne navštevujeme rodinu, aby sme sa uistili, že sa chlapec vzdeláva a že jeho vzťah s opatrovníkmi mu zabezpečí prospech. Všetky školské poplatky, šatstvo a stravu hradíme my zo zdrojov, ktoré nám poskytujete práve vy.
Ak sa ukáže, že nové prostredie je toxické a neumožňuje budúci rozvoj, ako poslednú možnosť ponúkame chlapcovi miesto v našom centre SPNR a vzdelanie na základnej škole St. Vitalis Nanga. Toto je však naozaj posledné riešenie. Naším hlavným cieľom je však umiestniť sľubného chlapca späť do jeho pôvodnej komunity. Tam sa môže rozvíjať v rámci svojej kultúry, spoznať svoje korene a pochopiť sám seba. Veríme, že vďaka tomu má šancu stať sa v budúcnosti dobrým rodičom a váženým členom komunity.
Za každým pouličným dieťaťom sa skrýva ťažký a komplikovaný príbeh. Často sa naši zverenci ocitli na ulici práve pre krádež z rodinných zásob, či rozpočtu. Niekedy je však chyba na strane rodičov, kedy dieťa príliš trestajú, alebo ho krivo obvinia. Ku pravde sa dopracúvame ťažko, pretože každá zainteresovaná strana zvyčajne ponúka vlastnú verziu udalostí. Naším cieľom je preto vypočuť si obe strany a pokúsiť sa nájsť možnosť kompromisu. Následne sa maximálne snažíme presvedčiť opatrovníkov o vnútornom pokroku a zmene, ktorými náš žiak prešiel. Bez ich dobrej vôle a spolupráce nie je možné vrátiť ho späť do miestnej komunity.
Všetky blízke vzťahy sú citlivé na klamstvá, obzvlášť tie rodinné. Naše deti pochádzajú z rodín z tej najnižšej sociálnej vrstvy- s veľmi obmedzenými zdrojmi. To v nich vzbudzuje túžbu po akejkoľvek materiálnej spokojnosti. Deti prirodzene nedokážu dôsledky svojho konania úplne predvídať, a chudoba, hlad ešte viac oslabujú sebakontrolu. Miestna kultúra zlodejov považuje za nenapraviteľných a preto takýto čin kruto trestá.
Bez ohľadu na skutočného vinníka, obe strany, príbuzní aj chlapec, sa cítia byť obeťami. Takáto rana sa hojí len veľmi ťažko a jazvy zostávajú navždy. Zúčastnení musia byť vzájomne ohľaduplný, pretože rany sa ľahko znova otvoria. Ak medzi nimi však jestvuje úprimný vzťah a je vôľa zlepšiť sa, proces býva úspešný. Avšak, ak zostane silná zášť akéhokoľvek druhu, obnovenie vzťahu sa zdá nemožné a my musíme hľadať vhodnú náhradnú rodinu. Toto je možné len v prípade, že chlapec nie je príliš zdeptaný sklamaním. Ak áno, chlapec sa zvyčajne rozhodne opäť ujsť a nájsť úľavu v užívaní drog.
Je zrejmé, že práca v tak citlivej oblasti je akýmsi ‘tancom na tenkom ľade’. Od našich sociálnych pracovníkov si vyžaduje veľkú dávku empatie, trpezlivosti a pochopenia. Je to veľmi zložitá fáza rehabilitačného procesu, kde často dochádza ku zlyhaniu a neostáva iné, ako začať odznova, alebo prípad uzavrieť. Našou úlohou je však urobiť maximum a nikdy sa nevzdávať. Aj keď je reštart náročný, je to to najlepšie, čo môžeme urobiť pre nápravu života nevinnej duše.
Pre výchovu hodnotného občana a zodpovedného rodiča je kľúčové vzdelávanie, formálne aj kultúrne. To je náš hlavný cieľ. Na jednej strane disciplínou spojenou so školskou dochádzkou pripravujeme budúceho dospeláka pre vstup do pracovného života. Na druhej strane sa staráme o to, aby sa tento budúci dospelý občan mohol integrovať do miestnej komunity a vybudovať si zdravé a perspektívne rodinné zázemie.
Ako bolo povedané, hneď zo začiatku rehabilitačného procesu eliminujeme rôzne patologické návyky. Následne sledujeme úroveň základných zručností potrebných na školskú dochádzku a zapĺňame nedostatky. Akonáhle dieťa dosiahne morálne aj vedomostné požiadavky, začneme hľadať školu v blízkosti jeho opatrovníkov.
Po úspešnom absolvovaní predošlých krokov začleníme nášho žiaka do školského prostredia. Po jeho hladkom prechode späť normálneho života pravidelne sledujeme situáciu doma aj v škole prostredníctvom domácich návštev za sprievodu našich sociálnych pracovníkov. Naše deti sú počas prázdnin vždy vítané v našom zariadení, kde môžu oddychovať a podeliť sa s nami o svoje zážitky. Takto môžeme hodnotiť vývoj individuálnej situácie každého z nich a plánovať ďalšie kroky.
Ak všetko pôjde dobre a náš žiak úspešne ukončí všetkých 8 ročníkov základnej školy, sme pripravení podobne zabezpečiť aj jeho stredoškolské vzdelanie. Bývalí pouliční chlapci sa zvyčajne na strednú školu dostávajú približne v 18 rokoch (vek dospelosti v Keni) kvôli časovému odstupu strávenému na ulici. Podľa miestnych zákonov nemôžeme držať mladých dospelých spolu s maloletými.Snažíme sa preto pre nádejného stredoškoláka nájsť člena rodiny, ktorý by za určitých okolností a finančno-materiálnej podpory mohol tomuto konkrétnemu chlapcovi poskytnúť bývanie. Ak to z akéhokoľvek dôvodu nie je možné, tak pre dve až tri deti prenajmeme vhodné ubytovanie na čas jeho stredoškolského štúdia.
Mnohým chlapcom sa bohužiaľ nepodarí zakončiť vzdelávanie. Počas tohto obdobia čelia mnohým výzvam, pokušeniam a frustráciám. Problémy sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze školskej dochádzky. Môže dôjsť ku konfliktom s rodinou/opatrovníkmi, alebo sú problémom predsudky voči bývalým pouličným deťom zo strany zamestnancov školy, či miestnej komunity. V takýchto prípadoch sme pripravení zasiahnuť a pomôcť vyriešiť vyvstalý problém. Našťastie, mnohí naši žiaci dokážu odolať aj takýmto nástrahám a prekonať prekážky na ceste k úspechu. Za týchto sme nesmierne vďační a sú našou najväčšou motiváciou.
Na konci úspešného rehabilitačného procesu je mladý dospelý schopný rozlišovať medzi dobrom a zlom, kráčať správnou cestou, jednoducho definovateľnou základnými kresťanskými hodnotami- všeobecnými pravidlami mierumilovného, ľudského spolunažívania.
Vieme, že sme naplnili svoje poslanie, keď náš bývalý žiak ukončí formálne vzdelanie, či už základnú, strednú školu alebo dokonca univerzitu- v závislosti od svojich zručností a dokáže si tak nájsť trvalé zamestnanie. Ako napríklad mechanik, predavač, vodič, murár, údržbár, alebo dokonca rozbehnúť vlastný malý podnik.
Pre naše srdcia je veľkou radosťou vidieť tento malý-veľký zázrak: opustené dieťa s iskierkou nádeje vyrastá na múdreho dospelého, schopného vybudovať si vlastné rodinné zázemie pre svoje vlastné deti. Stáva sa dobrým rodičom, ktorý chápe absolútnu nevyhnutnosť lásky, vzdelania a trpezlivosti pri výchove vlastných detí.
Je všeobecne známe, že rodina je základnou jednotkou spoločnosti. Pohoda jadrových rodín je kľúčom k zdravej a prosperujúcej spoločnosti. Transformácia sa musí začať zdola (naša práca) aj zhora. Kenijská vláda a charitatívne organizácie, ako je SPNR, úzko spolupracujú, aby zabezpečili účinnú symbiózu legislatívy a našich procesných postupov. Týmto spôsobom, krok za krokom, obraciame nepriazeň osudu a vychováme verných a zodpovedných budúcich otcov rodín. Tí sa poučia z chýb svojich rodičov, a nebudú ich opakovať.